Michael
Zdravím, nebudem špecifikovať kto som ani odkiaľ som len vám tu chcem povedať svoj príbeh. Začalo to už 10+ rokov nazad keď som nechcel chodiť do školy kvôli tomu že ma psychicky týrali nie len učitelia ale aj spolužiaci a kvôli tomu som nechcel chodiť do školy no a nastali problémy zo socialkou a moja matka kvôli tomu dopadla ako dopadla, ale k tomu sa ešte dostanem. Každopádne moju matku vzali dokonca aj do pút policajti kvôli škole a dochadzke a neskôr ju ten odporný Slovenský štát ktorý nám obom zničil život obvinili krivo z toho že má týrala no jediný kto má týral bol tento systém ktorý nechápal že som neurodivergentna osoba… Teraz po nej už takmer 10 rokov pátrajú dokonca sa jej aj vyhrážali že ju zavrú na 20 rokov za nič, za niečo čo nespáchala. A mi teraz už roky žijeme na hrane biedy len z toho čo moja matka vyzobre od známych dokonca už nám teraz aj vypli elektrinu takže sme po tme a nebyť toho že tu máme kde sme pec na drevo, tak by sme si už ani nenavarili a skapali by sme od hladu… Nebudem ani hovoriť o tom že kvôli tomu čo nám spravil Slovenský štát máme obaja depresie ja sa bojím vybaviť si Občiansky preukaz, nemôžeme normálne žiť, nemáme peniaze, už ani internet, a roky zivorime. Moja matka nemôže pracovať, roky písala už aj prezidentom a premiérom a akurát si s nami s prepáčením vytreli zadok… Ja mám kvôli Slovenskému štátu už roky depresie a niekoľko krát som sa pokúsil o samovraždu, moja matka sa pár dní nazad tiež pokúsila zabiť. Takže sa pýtam čo už pre boha máme teraz robiť ako máme žiť nemáme peniaze na právnika už sme stratení ukradli nám 10 rokov života kedy kvôli Slovensku žijeme ako najväčší odpad spoločnosti bez možností, po mojej matke pátra už Interpol aj Europol a samozrejme aj Slovenský štát ktorý na ňu videl zatikac, sme doslova už na dne a máme zničené životy, prosím vás poraďte mi, pretože nás už doslova nenapadá už žiadne riešenie. P.S. píšem to z mobilu na verejnej wifi a už neviem čo ďalej.
Bc. Katarína Vančová, studentka psychologie
Dobrý deň,
ďakujem, že ste sa rozhodli napísať do poradne a zveriť sa so svojím príbehom. Určite to nebolo ľahké, najmä pri Vašom obmedzenom prístupe na internet, o to viac si vážim, ako podrobne ste opísali, s čím potrebujete poradiť. Vnímam, že Vám nie je ľahostajná Vaša súčasná situácia ani psychický stav Vás i Vašej matky. Už to, že ste sa rozhodli požiadať o pomoc, je dôležitý krok.
Najskôr by som rada reagovala na to, že vo svojej správe spomínate pokusy o samovraždu u Vás aj u Vašej matky. Je veľmi dôležité, aby ste v takýchto chvíľach nezostávali sami. Ak by sa tieto myšlienky znovu objavili alebo by ste mali pocit, že situáciu už nezvládate, skúste sa obrátiť na niekoho, komu dôverujete, alebo využiť niektorú z krízových liniek, kde Vám môžu poskytnúť okamžitú podporu.
Linka prvej psychickej pomoci: nonstop dostupná na 116 123, volanie je bezplatné a anonymné.
IPčko – linka psychosociálnej podpory pre mladých ľudí: 0800 800 566, dostupná nonstop.
Tiesňová linka 112 – v prípade bezprostredného ohrozenia života, volanie funguje aj bez kreditu.
V prípade, že by ste si Vy alebo Vaša matka chceli ublížiť, môže pomôcť ak preventívne odstránite z dosahu nebezpečné predmety (kuchynské nože, žiletky, ostré predmety, zbrane, lieky…).
Píšete o tom, že už od školských čias ste sa stretávali s nepochopením a psychickým ubližovaním zo strany učiteľov a spolužiakov. Z toho, čo opisujete, to znie ako veľmi náročné obdobie. Popri štúdiu ste sa museli vyrovnávať aj s náročnou rodinnou situáciou, keď bola Vaša matka zatknutá. V čase, keď ste potrebovali bezpečie a oporu, ste zažívali dlhodobý stres, ktorý, ako píšete, pretrváva už približne 10 rokov. Ide o veľmi dlhé obdobie, počas ktorého čelíte psychickej nepohode aj finančným ťažkostiam, spomínate napríklad život na hranici chudoby či odpojenie elektriny, ako aj obavy z vybavenia občianskeho preukazu.
Zároveň opisujete, že ste sa už viackrát pokúšali svoju situáciu riešiť, napríklad kontaktovaním prezidentov a premiérov, avšak bez nijakého úspechu. To môže byť veľmi vyčerpávajúce a frustrujúce. Dlhodobý stres môže negatívne ovplyvňovať psychické aj fyzické zdravie. Píšete, že Vy aj Vaša matka trpíte depresiou. V takom prípade je dôležité, aby bola Vaša situácia posúdená odborníkom, aby ste sa čo najskôr dostali k potrebnej liečbe. V mnohých prípadoch vie byť nápomocná aj zdravotná poisťovňa.
Verím, že pri Vašej aktuálnej situácii nemusí byť jednoduché zamerať sa na základné potreby, no aj malé kroky môžu pomôcť zmierniť záťaž. Ak je to aspoň trochu možné, odporúčam Vám dbať na pravidelný spánok, stravu či aspoň krátky pohyb. Rovnako užitočné môže byť obmedzenie príjmu kofeínu a alkoholu. Spomínate tiež, že Vám finančne pomáhajú známi. Ak by to bolo možné, skúste s nimi zostať v kontakte a mať pri sebe niekoho, s kým môžete zdieľať, čo prežívate (rodinu, kamarátov).
Z Vašej správy je zrejmé, že Vám záleží na problémoch Vašej matky. Zároveň však platí, že aby ste mohli byť oporou druhým, je dôležité myslieť aj na vlastné sily a bezpečie. Môžete tak urobiť napríklad kontaktovaním vyššie uvedených liniek, prípadne, ak by ste mali možnosť vyhľadať osobnú pomoc v oblasti duševného zdravia, konkrétne organizácie podľa Vašej polohy môžete nájsť napríklad na stránke https://mapapomoci.eu/. Táto stránka zhromažďuje kontakty na rôzne služby a pracoviská, ktoré poskytujú psychologickú či krízovú pomoc.
Aplikáciu Nepanikař si môžete bezplatne stiahnuť do svojho mobilu pri pripojení na verejnú wifi z tejto webstránky https://nepanikar.eu/aplikace-
Píšete, že máte pocit, akoby boli Vaše životy zničené a že už Vám nenapadá žiadne riešenie. To, že ste sa rozhodli ozvať a hľadať pomoc, však ukazuje, že vo Vás stále je snaha niečo zmeniť. Aj keď sa situácia môže zdať bezvýchodisková, existujú možnosti, ako postupne hľadať malé kroky k zmene a navyše na to nemusíte byť sám.
Želám Vám veľa síl do ďalších dní,
Katarína Vančová, studentka psychologie
Mgr. Martina Žabková, garantka psychologického poradenství
Dotaz administrovala: Bc. Radoslava Kačenková
Michael
Zdravím, nebudem špecifikovať kto som ani odkiaľ som len vám tu chcem povedať svoj príbeh. Začalo to už 10+ rokov nazad keď som nechcel chodiť do školy kvôli tomu že ma psychicky týrali nie len učitelia ale aj spolužiaci a kvôli tomu som nechcel chodiť do školy no a nastali problémy zo socialkou a moja matka kvôli tomu dopadla ako dopadla, ale k tomu sa ešte dostanem. Každopádne moju matku vzali dokonca aj do pút policajti kvôli škole a dochadzke a neskôr ju ten odporný Slovenský štát ktorý nám obom zničil život obvinili krivo z toho že má týrala no jediný kto má týral bol tento systém ktorý nechápal že som neurodivergentna osoba… Teraz po nej už takmer 10 rokov pátrajú dokonca sa jej aj vyhrážali že ju zavrú na 20 rokov za nič, za niečo čo nespáchala. A mi teraz už roky žijeme na hrane biedy len z toho čo moja matka vyzobre od známych dokonca už nám teraz aj vypli elektrinu takže sme po tme a nebyť toho že tu máme kde sme pec na drevo, tak by sme si už ani nenavarili a skapali by sme od hladu… Nebudem ani hovoriť o tom že kvôli tomu čo nám spravil Slovenský štát máme obaja depresie ja sa bojím vybaviť si Občiansky preukaz, nemôžeme normálne žiť, nemáme peniaze, už ani internet, a roky zivorime. Moja matka nemôže pracovať, roky písala už aj prezidentom a premiérom a akurát si s nami s prepáčením vytreli zadok… Ja mám kvôli Slovenskému štátu už roky depresie a niekoľko krát som sa pokúsil o samovraždu, moja matka sa pár dní nazad tiež pokúsila zabiť. Takže sa pýtam čo už pre boha máme teraz robiť ako máme žiť nemáme peniaze na právnika už sme stratení ukradli nám 10 rokov života kedy kvôli Slovensku žijeme ako najväčší odpad spoločnosti bez možností, po mojej matke pátra už Interpol aj Europol a samozrejme aj Slovenský štát ktorý na ňu videl zatikac, sme doslova už na dne a máme zničené životy, prosím vás poraďte mi, pretože nás už doslova nenapadá už žiadne riešenie. P.S. píšem to z mobilu na verejnej wifi a už neviem čo ďalej.
Bc. Katarína Vančová, studentka psychologie
Dobrý deň,
ďakujem, že ste sa rozhodli napísať do poradne a zveriť sa so svojím príbehom. Určite to nebolo ľahké, najmä pri Vašom obmedzenom prístupe na internet, o to viac si vážim, ako podrobne ste opísali, s čím potrebujete poradiť. Vnímam, že Vám nie je ľahostajná Vaša súčasná situácia ani psychický stav Vás i Vašej matky. Už to, že ste sa rozhodli požiadať o pomoc, je dôležitý krok.
Najskôr by som rada reagovala na to, že vo svojej správe spomínate pokusy o samovraždu u Vás aj u Vašej matky. Je veľmi dôležité, aby ste v takýchto chvíľach nezostávali sami. Ak by sa tieto myšlienky znovu objavili alebo by ste mali pocit, že situáciu už nezvládate, skúste sa obrátiť na niekoho, komu dôverujete, alebo využiť niektorú z krízových liniek, kde Vám môžu poskytnúť okamžitú podporu.
Linka prvej psychickej pomoci: nonstop dostupná na 116 123, volanie je bezplatné a anonymné.
IPčko – linka psychosociálnej podpory pre mladých ľudí: 0800 800 566, dostupná nonstop.
Tiesňová linka 112 – v prípade bezprostredného ohrozenia života, volanie funguje aj bez kreditu.
V prípade, že by ste si Vy alebo Vaša matka chceli ublížiť, môže pomôcť ak preventívne odstránite z dosahu nebezpečné predmety (kuchynské nože, žiletky, ostré predmety, zbrane, lieky…).
Píšete o tom, že už od školských čias ste sa stretávali s nepochopením a psychickým ubližovaním zo strany učiteľov a spolužiakov. Z toho, čo opisujete, to znie ako veľmi náročné obdobie. Popri štúdiu ste sa museli vyrovnávať aj s náročnou rodinnou situáciou, keď bola Vaša matka zatknutá. V čase, keď ste potrebovali bezpečie a oporu, ste zažívali dlhodobý stres, ktorý, ako píšete, pretrváva už približne 10 rokov. Ide o veľmi dlhé obdobie, počas ktorého čelíte psychickej nepohode aj finančným ťažkostiam, spomínate napríklad život na hranici chudoby či odpojenie elektriny, ako aj obavy z vybavenia občianskeho preukazu.
Zároveň opisujete, že ste sa už viackrát pokúšali svoju situáciu riešiť, napríklad kontaktovaním prezidentov a premiérov, avšak bez nijakého úspechu. To môže byť veľmi vyčerpávajúce a frustrujúce. Dlhodobý stres môže negatívne ovplyvňovať psychické aj fyzické zdravie. Píšete, že Vy aj Vaša matka trpíte depresiou. V takom prípade je dôležité, aby bola Vaša situácia posúdená odborníkom, aby ste sa čo najskôr dostali k potrebnej liečbe. V mnohých prípadoch vie byť nápomocná aj zdravotná poisťovňa.
Verím, že pri Vašej aktuálnej situácii nemusí byť jednoduché zamerať sa na základné potreby, no aj malé kroky môžu pomôcť zmierniť záťaž. Ak je to aspoň trochu možné, odporúčam Vám dbať na pravidelný spánok, stravu či aspoň krátky pohyb. Rovnako užitočné môže byť obmedzenie príjmu kofeínu a alkoholu. Spomínate tiež, že Vám finančne pomáhajú známi. Ak by to bolo možné, skúste s nimi zostať v kontakte a mať pri sebe niekoho, s kým môžete zdieľať, čo prežívate (rodinu, kamarátov).
Z Vašej správy je zrejmé, že Vám záleží na problémoch Vašej matky. Zároveň však platí, že aby ste mohli byť oporou druhým, je dôležité myslieť aj na vlastné sily a bezpečie. Môžete tak urobiť napríklad kontaktovaním vyššie uvedených liniek, prípadne, ak by ste mali možnosť vyhľadať osobnú pomoc v oblasti duševného zdravia, konkrétne organizácie podľa Vašej polohy môžete nájsť napríklad na stránke https://mapapomoci.eu/. Táto stránka zhromažďuje kontakty na rôzne služby a pracoviská, ktoré poskytujú psychologickú či krízovú pomoc.
Aplikáciu Nepanikař si môžete bezplatne stiahnuť do svojho mobilu pri pripojení na verejnú wifi z tejto webstránky https://nepanikar.eu/aplikace-
Píšete, že máte pocit, akoby boli Vaše životy zničené a že už Vám nenapadá žiadne riešenie. To, že ste sa rozhodli ozvať a hľadať pomoc, však ukazuje, že vo Vás stále je snaha niečo zmeniť. Aj keď sa situácia môže zdať bezvýchodisková, existujú možnosti, ako postupne hľadať malé kroky k zmene a navyše na to nemusíte byť sám.
Želám Vám veľa síl do ďalších dní,
Katarína Vančová, studentka psychologie
Mgr. Martina Žabková, garantka psychologického poradenství
Dotaz administrovala: Bc. Radoslava Kačenková